OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Divadielko na stračej nôžke

História divadla v Uňatíne

Dejiny ochotníckeho divadla v Uňatíne

Prvé stretnutie s divadlom:

V období 1. ČSR, v druhej polovici tridsiatych rokov, prichádzali do Uňatína český herci z Moravy ako zájazdové divadlo. Chodievali hrávať tri až štyrikrát do roka pre deti bábkové divadlo.

Začiatky ochotníkov:

Za Slovenského štátu vzniká v Uňatíne amatérske ochotnícke divadlo pod vedením Ladislava Schiebera, miestneho učiteľa a kronikára, ktorý mal veľký vplyv pri rozvoji osvety v obci.

Ladislav Schieber [čítaj Šíber] bol zakladateľom a vášnivým divadelným režisérom ochotníckeho divadla v Uňatíne.
Po prvýkrát sa uňatínsky ochotníci predstavili svojmu obecenstvu v roku 1942 hrou Nevesta zo žalára.

Neskôr sa predstavili s divadelnými hrami:
 - Ferko Urbánek - Škriatok, Kamenný chodníček a Krutohlavci
 - Jozef Gregor Tajovský - Ženský zákon, Nový život
 - Jozef Hollý - Kubo
 - Božena Slančíková-Timrava - Páva
 - Martin Kukučin - Bacúchovie dvor, Rysavá jalovica
 - Alois a Vilém Mrštíkovci - Mariša


Členovia ochotníckeho divadla s režisérom Ladislavom Schieberom.

Divadlo v Uňatíne bolo ovplyvnené školou. V hrách hrávali mladší i starší žiaci a tiež nebola núdza o dospelých hercov a herečky. Predstavenie sa konali v škole, kde bolo pripravené javisko, opona a kulisy. Pravidelne sa hrávalo cez Vianoce, Veľkú noc a prípadne počas hostiny /na Martina/.


Učiteľ Ladislav Schieber so svojimi poslednými žiakmi v Uňatíne.

Druhá polovica 20. storočia:

Po odchode učiteľa Schiebera (1959) do Žibritova sa divadlo v Uňatíne hrávalo ešte aj v šesťdesiatych rokoch, na čom mali zásluhu učitelia Ján Mlynský, Ján Lauko a Kristína Verčíková. Pri nacvičovaní hier im pomáhal občan Pavel Trubín.

V nasledujúcich rokoch divadlo upadalo, ale z rozprávania občanov môžem spomenúť, že ešte aj v sedemdesiatych rokoch sa občas našla nejaká príležitosť a iniciatíva pre nacvičenie divadla. Lenže, čím čas plynul, tak divadla bolo menej.

V 21. storočí:

Znovuzrodenie divadla:
V roku 2002 založila Lucia Turáková Alakšová detské amatérske divadlo s názvom "DivAdielko na stračej nôžke", ktoré dodnes má možnosť nacvičovať predstavenia na javisku v kultúrnom dome v Uňatíne.

Počas niektorých skúšok, hlavne keď Lucia bola zaneprázdnená, často pomáhali s nácvikom Anna Očovská a Michaela Babiaková. Divadielko spolupracovalo na niekoľkých projektoch s občianskym združením "Nádej v Uňatíne". Počas ich realizácie pomáhala najmä predsedníčka OZ "Nádej v Uňatíne" Bc. Mária Behanovská, ktorá bola koordinátorka spoločných projektov.

Počas fungovania divadielka sa stal Luciinou pravou rukou Pavel Bartík, ktorý zozačiatku účinkoval v divadle ako jeden z jeho ochotníckych hercov. V rokoch 2009 a 2010 do divadla prišla vypomôcť umelkyňa Ingrid Zibrinová z Banskej Bystrice.

V októbri 2013 vznikol v DNSN s pomocou zakladateľky divadielka, odsek dospelých, ktorý spolu založili bývalí herci a herečky DNSN, ktorí dostali chuť znovu nacvičiť divadelné predstavenie. 


Javisko v kultúrnom dome v Uňatíne počas nácviku hry "Keď gróf rozkáže čarovať."